Informácie
Ako vznikol urbár na Slovensku.
Názov "urbár" bol prevzatý z nemčiny a dá sa voľne preložiť ako obecná pozemková kniha zaznamenávajúca poddanskú pôdu (polia, pasienky a lesy), ktorej vlastníkom je zemepán a držiteľom urbárny sedliak, ktorý ju obhospodaroval. Inými slovami bol to súpis celkovej poddanskej pôdy so stanovením povinnosti poddaných voči zemepánovi.
V tomto kontexte ide o organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny. Urbarialista-urbárnik je člen urbárskeho spoločenstva.
Po stáročia nepokojných a vojnových pomerov pripútavania poddaných k pôde a následkom zaostávania hospodárskeho vývoja bola situácia v Uhorsku neutešená. Vyžadovala opatrenia na hospodársku rekonštrukciu a modernizáciu.
Mária Terézia a jej syn Jozef II. prijímali za týmto účelom množstvo nariadení a opatrení. Aby zamedzili ďalšiemu svojvoľnému zvyšovaniu urbárskych povinností poddaných-nevoľníkov začala Mária Terézia s novou právnou úpravou pomerov a v celokrajinskom meradle určila poddanské povinnosti. Takto sa upravili vzťahy medzi zemepánmi a poddanými.
Išlo o tzv. Tereziánsku urbársku reguláciu, ktorá začala vydaním urbárskeho patentu v roku 1767 a skončila sa v rokoch 1770-1772 zavedením celokrajinského urbára.
Táto reforma síce určila maximálne hranice dávok a povinností poddaným, no nijako nenarušila feudálne vlastníctvo pôdy a nezrušila ani nevoľníctvo.
Aj Jozef II. Pokračoval v agrárnej reforme svojej matky a v roku 1785 zrušil v Uhorsku nevoľníctvo. V českých krajinách sa mu to podarilo už v roku 1781. Zaniklo týmto patentom večné priputanie roľníka k pôde, priznala sa osobná sloboda i právo voľne nakladať s hnuteľným majetkom. Rozhodnutím–patentom zo dňa 20.4.1785 vzniklo nové katastrálne rozdelenie chotárov a podarilo sa ho v Uhorsku dokončiť za 4 roky.
Základný nedostatok tereziánskeho urbára spočíva v tom, že kým maximálnu hranicu feudálnej renty určil jednotne, rozsah chotárskeho gruntu bol v každej stolici iný. Regulácia tiež nerozdelila ťažko obrábanú kopaničiarsku pôdu od úrodnej pôdy na dolniakoch.
Takýmto zafixovaním výmery poddanskej pôdy roľníci už nemohli nadobudnuť ďalšiu pôdu a ani zemepán nemohol byť donútený k prídeleniu pôdy mnohopočetným rodinám.
V rámci vypracovávania urbárov pre jednotlivé obce a panstvá sa vyznačili v Uhorsku sessie, usadlosti, dediny. Priemerná celá usadlosť bola stanovená na 1925 jutár ornej pôdy a k nej priľahlé pasienky .
Základom naturálnych dávok poddaných bol deviatok z úrody a v platnosti zostával tiež cirkevný desiatok.
Podstatné bolo, že urbárska-poddanská pôda evidovaná v urbári sa po zrušení nevoľníctva, poddanstva v roku 1848 stala podkladom pre jej prechod do súkromného vlastníctva poddaných, ktorí na nej pracovali.
Takto sa podiely z lesov, pasienkov a polí potom dedili z pokolenia na pokolenie. Po znárodnení v roku 1948 sa urbariáty zrušili a vznikli družstvá, ktoré prebrali určitým spôsobom model urbariátov. Po roku 1989 zmenou takz. komunistického režimu sa začali vracať majetky podielnikom a vznikli spoločenstvá na historickom základe bývalých urbariátov, ale bez možnosti účelu podnikania. Až zákon z roku 1995 ustanovil presné podmienky vzniku pozemkových spoločenstiev, ktoré platia dodnes.
Pozemkové spoločenstvo Urbariát Kozinec Stropkov
bolo obnovene:
Osvedčením o zápise do evidencie pozemkových spoločenstiev podľa § 40 zákona č. 187/1993 Zb. o pozemkových úpravách v úplnom znení a § 12 b odseku 1 zákona č. 219/91 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.105/90 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, ktoré vydalo Mesto Stropkov pod číslom 13/1994. Týmto osvedčením bolo spoločenstvo zapísane do evidencie dňa 23.08.1994 s identifikačným číslom 31992188.
Po prijatí zákona NRSR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý vstúpil do platnosti dňa 01.septembra 1995 došlo k preregistrácii spoločenstva v zmysle tohto zákona. Pozemkové spoločenstvo bolo znovu zaregistrované na základe zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou podľa § 11 ods. 2 zákona na Obvodnom úrade v Stropkove rozhodnutím pod číslom Reg. PSsPS 27/96 zo dňa 02.05.1996.
Majetkom pozemkového spoločenstva v tomto prípade urbariátu sa nestali podiely spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti o zriadení pozemkového spoločenstva neznamenalo prevod spoluvlastníckych podielov v prospech pozemkového spoločenstva a vlastnícke právo jednotlivých spoluvlastníkov zostalo zachované. So svojimi podielmi na spoločnej nehnuteľnosti môžu naďalej nakladať vo svojom mene a v súlade so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva.
Podľa §-u 2 ods.3 zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách , ak tento zákon neustanovuje inak, sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza majú spoluvlastníci predkupné právo. Predkupné právo spoluvlastníkov vzniká okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov chce svoj podiel previesť na inú, tretiu osobu.
V prípade, že jeden zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na inú než blízku osobu bez toho, aby ho najprv ponúkol písomne druhému spoluvlastníkovi, ide tu o porušenie predkupného práva stanoveného v § 140 OZ, s ktorým Občiansky zákonník spája sankciu relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu (§ 40 a OZ).
Relatívna neplatnosť právneho úkonu znamená, že takýto právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Preto oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany druhého spoluvlastníka možnosť domáhať sa žalobou na súde vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu.
Pozemkové spoločenstvo obhospodaruje spoločne nehnuteľnosti spoluvlastníkov, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Stropkov a sú vedené na Listoch vlastníctva č. 3470, 4569, 4582,4657, 4659.
Celková aktuálna výmera spoločných nehnuteľnosti je: 180 40 73 m2
Z toho:
- výmera lesných pozemkov, vedená v Lesnom hospodárskom pláne: 70 65 00 m2.
- výmera trvale trávnatých porastov schopných pre chov zvierat a iné poľnohospodárske aktivity: 60 28 56 m2
- zostatok sú trvalo trávnaté porasty nachádzajúce sa v roklinách a obtiažne prístupných miestach zarastene náletovými drevinami.
Momentálny celkový počet spoluvlastníkov je: 725
Z toho:
a) FO - žijúci spoluvlastníci: 485
b) FO - nežijúci spoluvlastníci: 235
c) PO - inštitucionálni spoluvlastníci: 5